Tlačové procesy - základné delenie polygrafických reprodukčných procesov
Historické delenie tlačových, polygrafických technológií bolo dlhé roky zaužívané na delenie podľa posledného prenosového média, ktoré farbu doručilo na potláčaný povrch.
Tlač z výšky
Táto forma využíva vyvýšené miesta šablóny na prenos farby na potláčané médium. Miesta, ktoré sa nebudú potláčať, sú odstránené. Procesom prípravy tlačovej šablóny je teda vyškrabávanie, vylupovanie, vyrezávanie, vyleptávanie prázdnych miest. Hotová šablóna potom prejde pod určitým tlakom cez plochu, ktorá obsahuje nános (film) farby. Tá sa prenesie na vyvýšené plochy, pričom nižšie miesta ostanú bez farby. Farba z vyvýšených miest sa potom pretlačí na finálne médium (napr. papier, plast..). Tlač z výšky užívajú napríklad polygrafické technológie kníhtlače a flaxotlače, ale aj umelecké grafické technológie ako napríklad linoryt.
Schéma: Tlač z výšky.
Tlač z hĺbky
Šablóna je vyrobená opačným spôsobom, ako v predchádzajúcej výškovej tlači. Tlačené miesta sú znížené oproti netlačeným odstránené (vyrezané, vyleptané..). Nános farby je rovnomerne nanesený na hotovú, pripravenú šablónu. V poslednom štádiu sa nežiadúca, prebytočná farba zotrie zo zvýšených plôch. Ostane teda iba tá farba, ktorá sa ukryla do vnorených miestšablóny. Takto pripravený šablóna sa potom rovnomerných tlakom prenesie na tlačený povrch. Proces tlače z hĺbky používajú napríklad hĺbkotlač, tampónová tlač (tampoprint), z umeleckých technológií napríklad suchá ihla.
Schéma: Tlač z hĺbky.
Tlač z plochy
Samostatnou tlačovou kategóriou je proces, pri ktorom sa, na rozdiel od pozície plochy, využíva rozdiel fyzikálnochemické vlastností tlačových a netlačových miest. Rozdiel vlastností sa spravidla dosiahne chemickou úpravou. Funkcia prenosu farby je riadená tým, že netlačiace miesta neprijmú farbu, čím sa zamedzí prenos farby na danom mieste. Najrozšírenejšou tlačou z plochy je ofsetová tlač.
Schéme: Tlač z plochy - Ofsetová tlač
Ofsetová tlač
V modernej dobe je najpoužívanejšou polygrafickou technológiou ofsetová tlač. V prípade ofsetovej potlače sú netlačové plochy upravené tak, aby vôbec neprijímali hmotu farby. Naopak, prenosovým médiom je plocha ktorá prijme farbu a tá sa nakoniec tlakom odovzdá na papier.
Sietotlač
Sieťotlač je vo všeobecnosti považovaná za istú špecifickú formu tlače z plochy, resp. tzv. prietlač. Farba prechádza naprieč šablonou, tačovou plochou sú teda prázdne miesta na jej ploche.
Základ šablóny tvorí sieťovina. Polyesterové resp. nylónové vlákna tvoria husté sito, ktoré je napnuté na pevnom ráme. Hrúbka a hustota vlákien určuje objem nánosu farebnej hmoty ale zároveň aj jemnosť vykreslenia detajlov.
Schéma: Sieťotlač
Na sieťovinu sa nanáša tenká vrstva svetlocitlivej emulzie, ktorá po zaschnutí vytvorí rovnú plochu, na ktorú sa svetlom prenesie tlačový motív prostredníctvom pozitívneho filmu. Svetlo cez priesvitné miesta exponuje obraz na citlivú plochu a následkom toho emulzia na osvetlených miestach vytvrdne. Následne sa šablóna navlhčí a vodou sa vymyjú nevytvrdené miesta. Vznikne prieniková šablóna, ktorá je pripravená naexponovaný motív reprodukovať, odovzdať potláčanej ploche.
Ostáva už iba naniesť na exponované sito hmotu farby a tlakom ju pretlačiť cez prázdne miesta na potláčané médium. Pretláčanie sa realizuje gumenou stierkou, ktorej vlastnosti primäjú farbu prejsť očkami medzi vláknami sieťoviny. Na objem pretlačenej farby, ale aj vizuálne vlastnosti natlačenej plochy má výrazný vplyv tvrdosť, tvarová flexibilita, a tvar zaoblenia, resp. zaostrenia stierky. Dôležitosť regulovať farebný nános je pri sieťotlači významná hlavne pre rôznorodosť potláčaných materiálov. Sieťotlač je vhodná napríklad na potlač textilu, tlač na tričká, papier, plasty, kartóny, ale aj pre potlač na reklamné predmety..
Animovaná schéma: Pozrite si jednoduchú animáciu, ktorá zjednodušene prezentuje proces sieťotlače.