Sietotlac.sk

Blog > Článok



Novinky / Tlačové správy
/ Články
Sieťotlač
Vývoj, využitie a metódy technológie sieťotlače
• Sieťotlač
Sieťotlač je jednou z najtradičnejších a svojimi možnosťami použitia aj najuniverzálnejších tlačiarenských techník na potláčanie rôznych materiálov a predmetov. Jej výhodou je možnosť potláčať širokú škálu náročnejších povrchov, ktoré nie sú ideálne rovné a hladké. Na rozdiel od ofsetovej a digitálnej tlače sa neobmedzuje iba na papier a tenké plošné materiály, ale umožňuje potláčať širokú škálu povrchov a tvarov s náročnejšou povrchovou úpravou, problémom nie je ani hrúbka, alebo veľkosť potláčaného produktu.
Svojou pôsobnosťou presahuje využitie sieťotlače hranice samotnej polygrafie a jej uplatnenie nájdeme napríklad aj v technickom či reklamnom priemysle. Výkon samotnej tlače, a v konečnom dôsledku aj výrobné náklady sa odvíjajú od potláčaného materiálu, nákladu kusov a farebnosti motívu tlače.

• Sieťotlač v polygrafii
V širokom spektre technológií polygrafického priemyslu, kde má každá z postupov svoju špecifickú oblasť pôsobenia, vymedzuje sieťotlač relatívne vyhranený okruh používania. Preto sa v tomto kontexte považuje za doplnkovú polygrafickú technológiu spolu s ďalšími technológiami ako sú napríklad flexotlač, hĺbkotlač. Jej špecifickosť ju predurčuje prevažne k malonákladovej produkcii, no napriek tomu siaha jej využívanie od malých grafických dielní pre tlač kusových produktov, až po veľké niekoľkometrové výrobné linky na tlač veľkoformátových plôch, či vysokonákladových produkcií na výkonných veľkokapacitných automatoch.

• Serigrafia - umelecká sieťotlač
Samostatnú kategóriu sieťotlače tvorí tzv. umelecká a grafická sieťotlač, nazývaná Serigrafia. O spopularizovanie tejto techniky umeleckej tvorby sa zaslúžil predovšetkým predstaviteľ umeleckého smeru Pop Art - Andy Warhol. Vo svoje tvorbe dokázal využiť prednosti technológie jednoduchej šablóny a variabilnosť jej použitia pre hru s farebnými plochami odtieňov v konfrontácii s fotografickým zobrazovaním objektov masovej výroby a marketingu, či ikonických figúr elity spoločenského života a slávnych osobností.

• Technologický postup tlače
Princíp technológie sieťotlače spočíva v pretláčaní hmoty farby cez očká textilnej sieťoviny priamo na potláčaný povrch. Šablónou ktorá reguluje miesta pretlačenia farby na podklad, je prevažne polyesterová sieťovina rôznej hrúbky a hustoty, natiahnutá na pevnom ráme. Štandardne sú používané sieťoviny hustoty od 18 do 150 vlákien na centimeter.
Sieťovina je pred tlačou natiahnutá vrstvou emulzie, ktorá sa následne po stuhnutí osvieti cez pozitívny film. Miesta ktoré majú byť tlačené, sú vysvietením svetlocitlivej vrstvy vytvrdené. Nepresvietené plochy sa vymývajú vysokým tlakom vody, takže tlačené miesta ostanú prázdne, preto má cez ne farba možnosť priechodu. Hrúbka nánosu, viskozita farby a samotné použitie chemického zloženia farbovej hmoty je vecou voľby na základe potláčaného materiálu a požiadavky na výsledný efekt tlače.

• Obmedzenia a nevýhody sieťotlače
Limity sieťotlače sú dané jej rozlíšením, ktoré je priamo úmerné hrúbke použitej sieťoviny šablóny, no i v kvalite emulzie, v jej chemickom zložení a viskozite. Ďalším relatívnym nedostatkom sieťotlače je jej nízka presnosť. Tá vyplýva zo vlastností šablóny (tvarovo nestála a pružná textilná sieťovina) ale i z faktu, že na niektoré materiály je potreba tlačiť každú farbu individuálne, čo môže zapríčíniť, že medzi jednotlivých farieb dochádza k zmene rozmeru a tvaru ako na šablóne, tak i na samotnom potláčaného objektu. Naproti týmto záporným vlastnostiam stojí remeselná zručnosť a skúsenosť tlačiara, ktorý počíta s faktom, že všetky tieto nedokonalosti sú predvídateľné. Nadobudnutou praxou a remeselným majstovstvom sieťotlačiar dostáva tieto fakty pod kontrolu a s týmito reálnymi nepresnosťami dokáže narábať presne.

• Výhody a prednosti sieťotlače
Na druhej strane má sieťotlač svoje ťažko dosiahnuteľné prednosti, ktoré si napriek technologickému pokroku v iných oblastiach tlačiarenského priemyslu stále udržiavajú náskok. Jednou z nich je vysoká viskozita a výška nánosu farebnej vrstvy, čo má za následok vysokú mechanickú odolnosť a dlhodobú farebnú stálosť. Rovnako má sieťotlač svoju ťažko nahraditeľnú úlohu v textilnom priemysle. Potlač textilných produktov, tričiek, rôznych tvarovo nestálych materiálov, a rovnako i potlač na reklamné predmety stále ostáva takmer výsadnou doménou sieťotlače.
Ďalšou nepochybnou kladnou stránkou sieťotla title="reklamné predmety"če je relatívna technologická jednoduchosť oproti iným technológiám, jej nízka cenová náročnosť technologického vybavenia a samotného procesu tlačenia.

• História a pôvod metódy sieťotlače
História sieťotlače svojim princípom siaha k začiatkom samotného výtvarného a kultúrneho vývoju človeka. Prenášanie farby cez prázdne miesta v šablóne je objav starý takmer ako samotná túžba repodukovať skutočnosť, alebo svojim zásahom dotvárať vizuálnu stránku predmetov. Za prapredchodcu tohoto spôsobu nanášania farby na podklad môžeme považovať už praveké jaskynné nástenné maľby, kde praveký lovec použil svoju ruku ako šablónu a striekaním docielil zobrazernie jej siluety na stene kameňa.
V modernejšej forme sa tento spôsob tlače objevil v Číne za obdobia dinastie Sang (960 1279 CE) a neskôr sa ako remeselná výroba rozšíril cez japnské krajiny až do Európy. Prvé zmienky o použití tejto techniky v Európe siahajú po k rokom okolo 1700, kedy bolo jem používanie zamerané na deorovanie hodvábu textilných materiálov.

• Sieťotlač v 20. storočí
V roku 1907 tento spôsob plošnej tlače patentoval Samuel Simon v Anglicku ako metódu potláčania plátna, hodvábnych tkanín, tapiet. Po dlhé obdobie bola táto technika uchovávaná mlčanlivosťou v prísnej tajnosti ako jedinečný spôsob tlačiarenskej techniky. Ďalším výrazným vplyvom pre vývoj sieťotlače bol pokrok v chemickom priemysle a objavy v oblasti vývoja fotografie.
V prvej polovici 20. storočia sa vývojom priemyslu do fázy masovej výroby, ale aj rozšírením tlačových technológií, posúva celý proces do komerčnej oblasti ako jedna z účinných polygrafických technológií.
V druhej polovici prešla sieťotlač vývojom, ktorý znamenal jej úspech predovšetkým v priemyselnej výrobe.
V roku 1960 v Amerike patentoval podnikateľ a umelec Michael Vasilantone technológiu rotačnej sieťotlače a neskôr získal licenciu na niekoľko ďalších úspešných technologických vylepšení, ktoré sa dodnes využívajú.
Ďalšími doplnkovými spôsobmi využitia sieťotlače sú napríklad transferová tlač (nepriama tlač na prenosové médium s následnou aplikáciou teplom a tlakom na potláčaný materiál), sublimačná tlač (hĺbkové farbenie textilného vlákna), ale aj plnofarebná (CMYK) rastrová fotografická tlač.
V posledných desaťročiach minulého 20. storočia hrala sieťotlač významnú úlohu prevažne pri tlači plastov a priemyselných či reklamných produktov.

• Súčasnosť a prognóza
V ostatných desaťročiach je z priemyselného a komerčného využitia sieťotlač vytláčaná inými, omnoho pokrokočilejšími, alebo tchnologicky úzko špecializovanými technológiami (napr. ofsetová tlač, digitálna tlač, tampoprintová tlač, UV technológie a pod.) a jej reálne využitie sa vzhľadom na stratu množstva výhod a jedinečností výrazne zužuje. Napriek tomu si sieťotlač stále zachováva užšie spektrum, pre ktoré ostáva optimálnou metódou vizuálneho označenia či dekorovania. Je však iba otázkou krátkeho času, keď sieťotlač ustúpi z hlavného prúdu nepomerne modernejším technologickým postupom a ocitne s na periférii využitia v archaickej kategórii tradičného remeselného odvetvia.


Sietotlac.sk / 1996 s.r.o.